Vágne slová z úst politikov o nástrahách
migrácie za účelom šírenia strachu sú dnes už bežnou rutinou. Z časti majú
pravdu, migrácia dnes skutočne predstavuje závažný problém pre Slovenskú
republiku. Od roku 2000 udelila menej než 500 azylov. Za ten istý čas však z tejto
krajiny utieklo viac ako 300 000 Slovákov.
Dôvodov, prečo odchádzajú v tak hojnom
počte je viacero. V prieskume potenciálneho rastu vedeného spoločnosťou
KPMG UK napríklad Slovensko predbehli všetky krajiny V4 či dokonca niektoré
rozvojové krajiny. Prieskum sa zameriava na 180 krajín sveta, dáta skúmal viac
než 20 rokov a analyzuje 15 premenných ako štátny dlh, zahraničné investície,
úroveň školstva až po právnu postavenie autorských práv a iné.
Kto
bude robiť na tie naše švajčiarske dôchodky?
Zo štúdie jasne vyplýva, že pre investorov sú
lukratívnejšie aj krajiny ako Malajzia, Gruzínsko či Rumunsko, ktoré sa
v rebríčku umiestnili na podstatne lichotivejších priečkach. Noví
investori na Slovensko teda nemajú záujem prísť, na druhú stranu mladí ľudia
s potenciálom zmeniť veci k lepšiemu húfne odchádzajú. Väčšina
z nich nedovŕšila ani 30. rok života Ministerstvo financií informuje, že
od roku 2000 klesol počet ľudí žijúcich v Slovenskej republike o 300
000. Berúc do úvahy demografickú krízu a starnúci trend spoločnosti ide
o alarmujúce čísla.
Podľa Forbes študovalo v roku 2018 viac
než 30 000 slovenských študentov v zahraničí. Podiel našich vysokoškolských
študentov v zahraničí sa každoročne zvyšuje. Príčin je veľa. Medzi hlavné
patrí napríklad absencia dobrej reputácie našich vysokých škôl či odboru.
Študenti často nie sú spokojní ani s prístupom k výučbe: “Niektorí
mali skúsenosti zo slovenských VŠ, kde sa im videlo, že robili veľa nezmyselnej
práce a učili sa len teoretické veci. Ďalší uvádzali, že diplom z českých VŠ má
lepšie meno na trhu práce než diplom zo Slovenska a iní, že sa u nás znížila
selektivita pri výbere študentov,” objasňuje analytička pre oblasť vysokého
školstva pre Forbes.
A ako
je to s tými, ktorí na Slovensku vysokú školu doštudujú?
Nič moc.
Každý desiaty absolvent vysokej školy zo
Slovenska odchádza. Najčastejšie nám odchádzajú absolventi lekárskych fakúlt.
Lekárov je pritom u nás nedostatok a vďaka sociálnej demokracií
čakáme na vyšetrenie často od štvrtej hodiny rannej. Takýto odliv predstavuje
okrem týchto nepriamych následkov aj ďalšie priame ekonomické škody – podľa
Ministerstva financií ročne prídeme o investíciu do vzdelania vo výške
takmer 45 miliónov eur.
Budúcnosť Slovenska je viac než otázna. Z
pozície niekdajšieho „ekonomického tigra“ sa prepadáme na úroveň
rozvojových krajín. Mladí ľudia vo veľkom utekajú z našej krajiny, keďže štát
sústavne a preukázateľne zlyháva. Zlyhanie je prítomné už pri úplne prvom
kontakte človeka so štátom – v školstve. Uzdravenie školského systému by
mal byť prvý krok smerom von z marazmu, kam naša republika speje. Na
Slovensku sa musí oplatiť študovať.
https://www.forbes.sk/v-zahranici-studuje-viac-ako-30-tisic-slovakov-chyba-im-zvucne-meno-skoly-aj-odbory/
Vágne slová z úst politikov o nástrahách migrácie za účelom šírenia strachu sú dnes už bežnou rutinou. Z časti majú pravdu, migrácia dnes skutočne predstavuje závažný problém pre Slovenskú republiku. Od roku 2000 udelila menej než 500 azylov. Za ten istý čas však z tejto krajiny utieklo viac ako 300 000 Slovákov.
Dôvodov, prečo odchádzajú v tak hojnom počte je viacero. V prieskume potenciálneho rastu vedeného spoločnosťou KPMG UK napríklad Slovensko predbehli všetky krajiny V4 či dokonca niektoré rozvojové krajiny. Prieskum sa zameriava na 180 krajín sveta, dáta skúmal viac než 20 rokov a analyzuje 15 premenných ako štátny dlh, zahraničné investície, úroveň školstva až po právnu postavenie autorských práv a iné.
Kto bude robiť na tie naše švajčiarske dôchodky?
Zo štúdie jasne vyplýva, že pre investorov sú lukratívnejšie aj krajiny ako Malajzia, Gruzínsko či Rumunsko, ktoré sa v rebríčku umiestnili na podstatne lichotivejších priečkach. Noví investori na Slovensko teda nemajú záujem prísť, na druhú stranu mladí ľudia s potenciálom zmeniť veci k lepšiemu húfne odchádzajú. Väčšina z nich nedovŕšila ani 30. rok života Ministerstvo financií informuje, že od roku 2000 klesol počet ľudí žijúcich v Slovenskej republike o 300 000. Berúc do úvahy demografickú krízu a starnúci trend spoločnosti ide o alarmujúce čísla.
Podľa Forbes študovalo v roku 2018 viac než 30 000 slovenských študentov v zahraničí. Podiel našich vysokoškolských študentov v zahraničí sa každoročne zvyšuje. Príčin je veľa. Medzi hlavné patrí napríklad absencia dobrej reputácie našich vysokých škôl či odboru. Študenti často nie sú spokojní ani s prístupom k výučbe: “Niektorí mali skúsenosti zo slovenských VŠ, kde sa im videlo, že robili veľa nezmyselnej práce a učili sa len teoretické veci. Ďalší uvádzali, že diplom z českých VŠ má lepšie meno na trhu práce než diplom zo Slovenska a iní, že sa u nás znížila selektivita pri výbere študentov,” objasňuje analytička pre oblasť vysokého školstva pre Forbes.
A ako je to s tými, ktorí na Slovensku vysokú školu doštudujú?
Nič moc.
Každý desiaty absolvent vysokej školy zo Slovenska odchádza. Najčastejšie nám odchádzajú absolventi lekárskych fakúlt. Lekárov je pritom u nás nedostatok a vďaka sociálnej demokracií čakáme na vyšetrenie často od štvrtej hodiny rannej. Takýto odliv predstavuje okrem týchto nepriamych následkov aj ďalšie priame ekonomické škody – podľa Ministerstva financií ročne prídeme o investíciu do vzdelania vo výške takmer 45 miliónov eur.
Budúcnosť Slovenska je viac než otázna. Z pozície niekdajšieho „ekonomického tigra“ sa prepadáme na úroveň rozvojových krajín. Mladí ľudia vo veľkom utekajú z našej krajiny, keďže štát sústavne a preukázateľne zlyháva. Zlyhanie je prítomné už pri úplne prvom kontakte človeka so štátom – v školstve. Uzdravenie školského systému by mal byť prvý krok smerom von z marazmu, kam naša republika speje. Na Slovensku sa musí oplatiť študovať.
https://www.forbes.sk/v-zahranici-studuje-viac-ako-30-tisic-slovakov-chyba-im-zvucne-meno-skoly-aj-odbory/