ACTA

ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement) je medzinárodná zmluva pripravovaná uzatvorenou skupinou vyjednávačov a lobistov. Je označovaná za obchodnú dohodu. V skutočnosti sa ale jedná o právny dokument, ktorý má výrazne zmeniť autorské zákony vo väčšine krajín sveta vrátane SR podľa predstáv veľkých amerických nahrávacích spoločností. Kopírovanie nahrávok pre osobnú potrebu, má byť trestané väzením a súdy majú týmto prípadom dávať prednosť pred ostatnými. Ľudia majú byť odpájaní od Internetu, colníci majú kontrolovať súkromné notebooky na „nelegálne kópie“, obsah Internetu má byť filtrovaný. Text dohody je tajný, po jeho dokončení sa bude tlačiť aj na jednotlivé štáty EÚ, aby podľa neho zmenili svoju legislatívu, čím sa obchádzajú základné demokratické princípy. Postupne unikali rôzne detaily a prednedávnom aj celý text návrhu dohody, takže si môžeme rozobrať, o čo vlastne snaží.

Kriminalizácia kopírovania pre vlastnú potrebu

Podľa slovenského práva nie je úplne jasná trestnosť takého konania, že keď si z Internetu stiahnete voľne prístupné video, skopírujete CD od kamaráta alebo okopírujete knihu z knižnice, ktorú nemôžete inde zohnať. ACTA si kladie za cieľ to zmeniť. Ak prejde, budete v takýchto prípadoch za zločinca. Zmluva požaduje, aby nekomerčné kopírovanie diel pre osobnú potrebu bez výslovného súhlasu autora bolo trestným činom. A ďalej sa žiada, aby za tento trestný čin hrozilo väzenie, čo zatiaľ hrozilo len za komerčné porušovanie autorských práv vo väčšom rozsahu. USA presadzujú, aby medzi spôsobenou škodou a trestom nebola úmera, a samy idú príkladom – za drobné zdieľanie už odsúdili niekoľko ľudí na pokutu prevyšujúcu 100.000USD. K trestnému stíhaniu už ani nemá byť potrebná žiadosť od poškodeného držiteľa autorských práv.

Podľa niektorých prieskumov za hudbu rovnako najviac utrácajú tí, ktorí ju nelegálne sťahujú. Opatrenie je v tom prípade namierené proti ľuďom, ktorí nahrávací priemysel živia a je kontraproduktívne.

Internet

USA sa tu snaží presadiť svoj zákon DMCA do medzinárodného práva. Má sa zaviesť spoluzodpovednosť providerov a prevádzkovateľov webov za prenášaný obsah. Nie neobmedzene, ale napríklad na odkazy sa vzťahovať má, takže je možno žalovať aj za samotné prevádzkovanie webového vyhľadávača, ktorý nájde odkaz na niečo nelegálneho. Alebo len za zverejnenie informácie o tom, že sa niekde niečo také nachádza. Prevádzkovatelia by mali mať povinnosť problematický materiál odstrániť nie po rozhodnutí súdu, ako je tomu u nás v súčasnosti, ani na žiadosť kompetentného úradu, ale na žiadosť kohokoľvek, kto tvrdí, že materiál porušuje jeho práva. V praxi býva ťažké overiť, či to je pravda a tak bude možné prevádzkovateľa nútiť k odstráneniu hocičoho nepohodlného.

Ďalej by mali poskytovatelia brániť porušovanie autorských práv tým, že budú na základe žiadostí od veľkých nahrávacích spoločností odpájať užívateľov od Internetu. Podobný zákon už schválila Francúzsko pod názvom HADOPI, v pôvodnej verzii sa dokonca malo odpájať bez súdu (nakoniec po skrátenom súdnom konaní). Odpojeného človeka nesmie žiadny iný operátor pripojiť. V súčasnej dobe sú ľudia na Internete čoraz viac závislí pri práci, komunikácii a nakupovaní. Podobné rozhodnutie môže teda pre nich znamenať pracovnú, ekonomickú a sociálnu likvidáciu. Navyše je neprimeraným a ťažko zdôvodniteľným zásahom do práva šíriť a vyhľadávať informácie, garantovaným Chartou základných práv a slobôd. Podľa prvých štatistických výsledkov sa vo Francúzsku po prijatí zákona miera pirátstva ešte zvýšila a presunulo sa hlavne tam, kde je horšie postihnuteľné.

Hraničné kontroly

Komerčné pašovanie falzifikátov dávno rieši existujúce dohoda TRIPS. Pripravovaná ACTA pritvrdzuje. Podľa návrhu majú colníci kontrolovať nielen fyzickýj tovaru, ale aj dáta. Tie sa majú dostať na rovnakú úroveň nelegálnemu tovaru. Zabaviť sa má nielen v prípade preukázaného porušenia autorské práva, ale aj v prípade čo i len podozrenia. Podobný zákon platí už asi rok v USA, colníkom dovoľuje kontrolovať cestujúcim notebooky a pri obyčajnom podozrení na nelegálne kópie je možné ich zabaviť.

Toto opatrenie nemôže nič zmeniť na šírení pirátskych kópií digitálnych nahrávok – poslať ich zašifrované cez Internet je a zostane oveľa bezpečnejšie, lacnejšie, rýchlejšie a pohodlnejšie. A nie je spôsob ako to zmeniť. Zvýši sa len obťažovanie ľudí pri pohraničných kontrolách, colníci budú prechádzať súkromné dáta. Pri konfiškácii firemného notebooku s citlivými informáciami hrozí ich únik a mnohomiliónové škody. Zjednanie nápravy a náhrady škôd bude veľmi ťažké.

Niektorí vyjednávači sa snažili tieto ustanovenia zmierniť tak, aby sa turistom na hraniciach nekontrolovali notebooky a prehrávače. Výsledkom je bezzubý odsek hovoriaci, že pokiaľ nie je podozrenie na komerčné aktivity, tak sa veci turistov môžu nechať na izbe (ale nemusia).

Ochrany proti kopírovaniu

ACTA sa snaží postaviť mimo zákon obchádzanie ochrán proti kopírovaniu a USA z toho chcú dokonca urobiť trestný čin. V praxi nie je jasné, či ochranu proti kopírovaniu, ktorá nefunguje, možno považovať za ochranu (a tá čo funguje, žiadnu zákonnú podporu nepotrebuje), ale podobné zákony už bohužiaľ platia.

Známy je prípad s DVD. Pred časom existovalo iba niekoľko málo oficiálnych programov pre ich prehrávanie na počítači. Keď Jon Lech Johansen napísal svoj program pre ich dekódovanie, vzniklo mnoho ďalších prehrávačov, ktoré svojou obľúbenosťou prekonali tie oficiálne a ktoré používame dodnes, napríklad VLC alebo Mplayer. Za svoj prínos bol Johansen žalovaný americkou nahrávacou spoločnosťou MPAA a bol súdený; nakoniec bol oslobodený, ale hrozilo mu väzenie, zabavenie počítača a nemalá pokuta.

Dnes je podobná situácia u Blu-Ray diskov. Ak ho máte legálne kúpený a chcete si ho prehrať treba v Linuxe, máte smolu. Ich kódovanie je považované za ochranu proti kopírovaniu. Na prehratie by ste ju museli prekonať a to je nezákonné (oficiálne prehrávač pre Linux nie je k dispozícii). Postup existuje, ale keď ho použijete alebo o ňom niekomu napíšete, porušíte zákon.

Ochrany proti kopírovaniu predovšetkým bránia ľuďom v riadnom použití legálne zakúpených nahrávok. Znemožňujú preskočenie reklám, prehranie v inej časti sveta, v softvérovom prehrávači s otvoreným zdrojovým kódom, prehranie v plnej kvalite na štandardnom monitore, výrobu záložnej kópie pre prípad poškodenia originálu. A samozrjme ďalšie akcie, ktoré sú zo zákona legálne, ale nemožno ich urobiť bez prekonania „ochranu proti kopírovaniu“, čo je zakázané. Platiaci spotrebiteľ je tak krátený na svojich právach.

Opatrenie môže šírenie pirátskych nahrávok len podporiť, pretože tie žiadnou ochranou proti kopírovaniu zaťažené nie sú a teda používateľov zbytočne neobmedzujú. Z hľadiska platiaceho spotrebiteľa ide o jednoznačnú diskrimináciu.

Autorom ACTA to ale nestačí, idú ešte ďalej. V bod 6a na strane 33 sa snažia zakazovať aj jednoduché odstránenie informácie o právach, čím stavia mimo zákon napríklad toho, kto si kúpi nahrávku s takou informáciou a potom ju vypáli na CD aby ju mohol počúvať v aute, pričom sa príslušná informácia stratí.

Byrokracia

ACTA zriadi nový medzinárodný úrad, ktorý sa bude starať o jej dodržiavanie, zväčší rozsah práce polície a colníkov. Súvisiace náklady si vyžiadajú nové fondy platené z daní. Pritom niekoľko medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa falzifikátmi a autorským právom už existuje. Vedľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa o to stará Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)  a v neposlednom rade aj OSN.

Spôsob vyjednávania

Väčšina krajín, ktoré o dohode rokujú, sa navonok hlásia k demokracii, ale už samotný spôsob vyjednávania ACTA je nehorázny útok na základné demokratické princípy.

Text je utajovaný, všetky žiadosti o uverejnení sú odmietané. Vláda USA tvrdí, že kvôli jej „národnej bezpečnosti“. Prístup k textu má len úzka skupina vyjednávačov a lobistov. Parlamenty, ktoré potom majú text previesť do právnej praxe, k návrhu prístup nemajú a nemôžu k nemu vznášať pripomienky. Po prijatí dohody bude vyvíjaný tlak na parlamenty EÚ a jednotlivých štátov, aby ju v nezmenenej podobe ratifikovali a jej právny princípy začlenili do legislatívy. V demokracii by to však malo fungovať opačne.

Návrh ACTA nariaďuje jej signatárom, aby podnietili ostatné štáty (ktoré dohodu nepodpísali) zmeniť svoju legislatívu k obrazu ACTA. To, čo by sa normálne považovalo za neprípustné zasahovanie do záležitostí iných krajín, je tu pripustené ako zmluvný záväzok. O platnosti ACTA má stačiť ratifikácia iba piatich štátov (jedným budú nepochybne USA, ktoré dohodu presadzujú a z ktorýho legislatívy vychádza), ostatné štáty majú byť nútené podriadiť sa jej neskôr.

K dohode ACTA a spôsobu rokovaní sa koncom februára kriticky vyjadril Európsky inšpektor pre ochranu údajov, ktorému sa nepáčilo filtrovanie Internetu, odpájanie občanov a porušovanie ich občianskych práv.

Dňa 10.3. následne Európsky parlament drvivou väčšinou 633:13 odhlasoval rezolúciu, v ktorej požaduje odtajnenie pripravovanej dohody, nesúhlasí s odpájaním občanov od Internetu a odmieta prehliadky laptopov na hraniciach.

Proti ACTA protestujú pirátske strany a organizácie zaoberajúce sa ochranou slobody a ľudských práv. Objavujú sa petície proti ACTA, ku ktorým sa môže každý občan pripojiť. Čas ukáže, nakoľko si dokážeme obhájiť svoje základné práva a dôstojnosť a nakoľko ju stratíme v prospech veľkých nahrávacích lobby.

Pozn.: v súčasnosti je dokument ACTA odtajnený