Aktuality

Zákaz retroaktivity, pilier právneho štátu

Po prvýkrát zásadu zákazu retroaktivity, čiže požiadavku na to, aby zákony pôsobili do budúcnosti vyslovil rímsky cisár Theodosius I. Zásada zákazu retroaktivity právnych noriem je súčasťou všetkých vyspelých demokratických štátov. Ak by došlo k porušeniu tejto zásady, nastal by stav právnej neistoty, pretože občania by sa báli uskutočňovať akékoľvek konanie z dôvodu možnej budúcej sankcie.


Jozef Prusák definuje retroaktivitu ako spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti. Retroaktivitu rozlišujeme pravú a nepravú. Podľa Jozefa Prusáka sa pri pravej retroaktivite neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona (lex prior). Pravá retroaktivita je prípustná v trestnom práve, ale len v prípade, ak by to bolo v prospech páchateľa. Výnimka z pravej retroaktivity je vyjadrená v § 2 ods.1 Trestného zákona, ktorý znie: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší“ a v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Hlavný rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou je ten, že pri nepravej retroaktivite právny predpis nepôsobí do minulosti.


Ústavný súd pravú retroaktivitu retroaktivitu vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava nenachádza oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori alebo stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pri nepravej retroaktivite ide o stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.


„Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať).“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010)


„Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010)


Premiér Igor Matovič a šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš vyzvali ministra školstva Branislava Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravili zákon, ktorý spätne skontroluje záverečné práce a v prípade pochybenia odoberú ľuďom titul. Pri týchto slovách mi ako absolventovi právnickej fakulty stuhla krv žilách. Považujem za úplne nemysliteľné, aby jeden z najvyšších predstaviteľov štátu vyslovil myšlienku, ktorá je v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu, ale aj ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

ZDROJE
https://www.tvnoviny.sk
https://www.najpravo.sk
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/00
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/99
Jozef Pruskák: Teória práva (2. vydanie)
Jozef Prusák: Temporalita a retroaktivita právnych noriem
Trestný zákon
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010
Ústava Slovenskej republiky