Európske Pirátske strany nominujú Chelsea Manningovú a Edwarda Snowdena na Nobelovu cenu za mier – tlačová správa

Manning_Snowden_05

Členovia Európskeho parlamentu zo Švédskej pirátskej strany Amelia Andersdotter a Christian Engström, rovnako aj zástupcovia národného parlamentu z Islandskej Pirátskej strany Birgitta Jónsdóttir, Jón Þór Ólafsson a Helgi Hrafn Gunnarsson, spoločne nominovali amerických whistleblowerov Chelsea Manningovú a Edwarda Snowdena na Nobelovu cenu za mier.[1]

Nobelova cena za mier, dotovaná 900 tisíc eurami, sa udeľuje každoročne už od 10. decembra 1901 v Oslo tým, ktorí „vykonali všetko, čo je v ich silách pre priateľstvo medzi národmi a za zrušenie či zmenšenie existujúcich armád.“[2] Nominovať okrem iného môžu členovia národných parlamentov.

Slovenská pirátska strana sa pripája k podpore nominácie oboch whistleblowerov. “Je načase, aby bol naplnený skutočný význam tejto mierovej ceny a najmä v duchu Nobelovho odkazu. To časté zneucťovanie jej ušľachtilej myšlienky by malo skončiť a symbolické by bolo, keby ju práve teraz dostali Manningová a Snowden. Bol by to silný odkaz a výrazná podpora aktuálnych demokratizačných procesov vo svete a určite aj pre Slovensko”, povedal Milan Gvoth, líder slovenských Pirátov.

 

Preklad textu nominácie:

Vážená nominačná komisia pre Nobelovu cenu za mier,

radi by sme nominovali dvoch významných kandidátov na Nobelovu cenu za mier 2014. Sme pevne presvedčení o tom, že americkí občania Chelsea Manning a Edward Snowden dosiahli a prekročili všetky predpoklady potrebné k tomu, aby boli vhodnými laureátmi Nobelovej ceny za mier.

Obaja kandidáti sú whistlebloweri, ktorí rozpútali verejnú diskusiu o zmene politiky, ktorá by viedla k stabilnejšiemu a mierumilovnejšiemu svetu.

Chelsea Elizabeth Manning (narodená 17. decembra 1987, rodným menom Bradley Edward Manning) je vojakom armády Spojených štátov amerických, ktorý bol v roku 2013 odsúdený k 35 rokom vo vojenskom vezení za zverejnenie stoviek tisíc dokumentov na whistleblowerskom webe WikiLeaks. Tieto uniknuté dokumenty upozorňovali na dlhú históriu korupcie, závažných vojnových zločinov a nedostatok rešpektu vlády Spojených štátov amerických k suverenite iných demokratických krajín pri medzinárodnom vyjednávaní.

Tieto odhalenia stimulovali demokratické povstania naprieč celým svetom, vrátane demokratickej revolúcie v Tunisku. Pod pozornou kontrolou novinárov, akademikov a intelektuálov motivovali jej činy aj demokratické hnutia Arabskej jari, vysvetlili tajný vplyv korporácií na zahraničnú a domácu politiku európskych štátov a taktiež prispeli k súhlasu Obamovej administratívy so stiahnutím všetkých amerických vojenských jednotiek z okupovaného Iraku.

Informácie zverejnené touto odvážnou whistleblowerkou podporili verejnú diskusiu na tému legitimity, vhodnosti a relevantnosti vojenských intervencií vykonávaných americkými vojakmi v Iraku a Afganistane. Zverejnenie týchto dokumentov priamo viedlo k požiadavke úplného stiahnutia vojenských síl z týchto krajín a taktiež k vytvoreniu vyšetrovacích komisií ohľadom zaobchádzania so zadržanými osobami v guantanámskom väzenskom tábore.

Tieto dokumenty a informácie nikdy nemali byť držané mimo dohľad verejnosti a to, že nastrčení novinári zostručňovali či vynechávali fakty, zhoršilo kvalitu informačného toku. Odhalenia – vrátane videa dokumentujúceho incident, v ktorom americkí vojaci postrieľali novinárov Reuters v Iraku – podporili medzinárodnú diskusiu o zahraničných vojenských aktivitách Spojených štátov amerických, civilných obetiach vojny a o pravidlách konfliktov. Občania na celom svete majú voči tejto whistleblowerke veľký dlh za to, že vrhla svetlo na tieto záležitosti.

Edward Joseph Snowden (narodený 21. júna 1983) je americký počítačový špecialista, bývalý zamestnanec CIA a bývalý spolupracovník NSA (Národnej bezpečnostnej agentúry), ktorý viacerým médiám zverejnil prísne tajné dokumenty NSA, čo spustilo ďalšiu sériu únikov z NSA, odhaľujúcu prevádzkové detaily o operačných podrobnostiach hromadného sledovania NSA a ostatných členov takzvanej Five Eyes alliancie (združenie “Päť očí”), spolu s celou radou korporátnych a medzinárodných partnerov. 

S vedomím veľkého rizika pre svoj osobný blahobyt a svoju budúcnosť odhalil hrozivý rozsah globálnej špionážnej siete anglo-amerických špionážnych agentúr. Zverejnením dokumentov týkajúcich sa aktivít týchto tajných spoločností nielen že poodhalil mieru hromadného sledovania, ktoré ohrozuje viacero občianskych slobôd (základné stavebné kamene našich slobôd, ako je napríklad sloboda prejavu či právo na súkromie), ale taktiež dal ľuďom vo svete nástroje potrebné k tomu, aby mohli čeliť neustále rastúcej hrozbe hromadného sledovania. Do očí bijúce porušenie základných ľudských práv bolo vykonávané americkými vládnymi agentúrami, aj keď je súkromie primárnym prvkom všetkých dôležitých medzinárodných deklarácií a listín, zaoberajúcich sa ľudskými právami.

Diskusia ohľadom hromadného sledovania sa nemôže odohrať bez zverejnenia základných štruktúr a metód príslušných tajných sledovacích programov. Občania, vedci a politici potrebujú nahliadnuť do týchto programov, aby boli schopní zvážiť spoločenské dôsledky a výsledné škody pre spoločnosť. Hromadné sledovanie podrýva základy moderných demokracií; znehodnocuje význam lokálnych zákonov na ochranu súkromia v porovnaní s globálnym meradlom. Snowden nám ukázal, že novinári už nemôžu ochrániť svoje zdroje, právnici svojich klientov a doktori informácie o svojich pacientoch. Jeho aktivity ukázali zvyšku sveta a tvorcom politiky, že je potrebné podniknúť hromadnú globálnu akciu, aby mohli byť obnovené ústavné občianske práva – čo je úplne esenciálne pre zdravé demokracie.

Vďaka odovzdaniu dokumentov do rúk investigatívnych novinárov z nezávislých médií bol Snowden schopný starostlivo zvážiť verejný záujem a národnú bezpečnosť. Zrevidovaním pôvodných dokumentov boli on a jeho stúpenci schopní vyhnúť sa vypusteniu vysoko citlivých informácií, ktoré by mohli ohroziť bežiace operácie či osoby v nich zahrnuté.

Niektorí môžu tvrdiť, že Snowden konal protizákonne. My odpovedáme, že tajné hromadné sledovanie je nelegitímne, pretože oslabuje zvrchovanosť ľudu nad štátnym aparátom. Je veľmi dobre známe, že v časoch všeobecného klamania ľudu je aj vyslovenie pravdy revolučným činom. Keď štáty konajú protizákonne, je na občanoch túto skutočnosť nahlásiť pre vyššie dobro všetkých ľudí a kvôli princípom udržateľnosti do budúcnosti. Snowden a Manningová sa zachovali odvážne, vďaka čomu máme šancu na stabilnejší a mierumilovnejší svet s širšími možnosťami podpory pravých demokratických modelov.

Nominujeme Manningovú a Snowdena spoločne, pretože guráž Manningovej inšpirovala Snowdena a obaja inšpirovali tisícky ľudí po celom svete k vysloveniu pravdy a nároku na transparentnosť a zodpovednosť v ich vlastných spoločnostiach.

Podpísaní:

Amelia Andersdotter, Švédska pirátska strana, člen Európskeho parlamentu

Christian Engström, Švédska pirátska strana, člen Európskeho parlamentu

Birgitta Jónsdóttir, Islandská pirátska strana, člen Islandského parlamentu

Jón Þór Ólafsson, Islandská pirátska strana, člen Islandského parlamentu

Helgi Hrafn Gunnarsson, Islandská pirátska strana, člen Islandského parlamentu

 

Zdroje:

[1] Text nominácie http://www.piratskastrana.sk/aktuality/europske-piratske-strany-nominuju-manningovu-snowdena/

[2] Nobelova cena za mier http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace

 

Kontakt:

Ing. Milan Gvoth, predseda SPS

milan.gvoth@piratskastrana.sk. 0904122787


Pridaj komentár

%d bloggers like this: